Články

Som fyzioterapeut. Som po škole a neviem, kde začať…

21. august, 2018

Pred viac ako rokom som sprevádzala jednu šikovnú študentku fyzioterapie pri písaní jej bakalárskej práce. Mala síce svoju (pridelenú) vedúcu ale tá nemala o jej téme ani potuchy. Vybrala sa preskúmať cestu fyzioterapie po cisárskom a prirodzenom pôrode. „Vzala som ju za ruku“ a pustila ju do nášho sveta. Do toho reálneho. Nie laboratórneho v škole...Najkôr bola na mojom workshope... Neskôr sa mi priznala, že veľa veciam nerozumela. Prirodzene, nemala prečo rozumieť, nemala sa kde dozvedieť , kde naučiť, kde skúšať, kde pochopiť súvislosti. Bola čistý teoretik. Dieťa tvrdej výchovy v systéme naučenom poslúchať alebo rozkazovať. Jej jedinou praxou bolo „pochodiť „ s pacientom po chodbe, „podvíhať“ mu nohy, „naložiť“ elektroliečbu. Nerozumela prepojeniu tela, mysle, duše. Nerozumela ČLOVEČINE a tomu, čo sa skrýva za bloknutým rebrom, SI kĺbom alebo povoleným panvovým dnom. Dovolila som jej stráviť so mnou pár dní v mojej ambulancii. Vzala som ju domov k ženám (mamám) v šestonedelí. Nech zažije fyzioterapiu!

FYZIOTERAPIA je umenie! Terapeut je ako hudobník, ktorý berie do rúk svoj nástvoj a začína hrať...Hrá, aby „vyčaroval“ hudbu – liek pre dušu. Fyzioterapeut je liečiteľ, ktorý má v rukách jediný nástroj. Svoje RUKY. Aj hudobník prechádzal svojou cestou. Od prvých krôčkou, kedy len ťukal do klávesnice klavíra, fúkal do trúbky, či nesmelo rozochvieval struny gitary. Učil sa postupne čítať noty, vyludzovať z nástroja jednotlivé tóny a spájať ich v CELOK. Začínal jednoduchými skladbami. Skladbami klasických majstrov -Dvořák, Vivaldy, Mozart...Postupne sa učil, trénoval, hral svoje prvé koncerty. Zahral najskôr tisícky skladieb od známych autorov. Až jedného dňa sadol za klavír a zrazu to „vedel“ a cítil. Pozeral film a hral! Stal sa z neho skladateľ filmovej hudby. Skladateľ je ten najväčší majster! Komponoval hudbu na mieru!

A čo má toto společné s fyzioterapiou? Aj fyzioteraput sa musí najskôr naučiť základ o ľudskom tele, prístupe k človeku, k sebe, k poznaniu. Postupne tieto informácie aplikovať v praxi (to je to nekonečné dotýkanie sa tiel, vyšetrovanie, testovanie, dvíhanie nôh...). Základ k majstrovstvu je dobré metodické a technické ovládanie svojho nástroja. Svojich rúk! A hrať. Hrať najskôr klasiku, známe skladby. Neskôr, keď to precíti a pochopí posunie sa o métu vyššie. K moderne, novým skladbám...Je na ňom kde ostane a čo bude hrať. Kde sa najde a čo mu bude dávavať zmysel. Môže „hrať“ iba známe skladby. Môže sa striktne držať metodických postupov a predpisov, ktoré zložili iní a sú známe doma a aj vo svete. Vidieť výsledky. Mať pocit, že naozaj lieči a vylieči! Mať pocit, že nie je iba robotníkom – podávačom procedúr! Vediť kým je. Liečitelom tela!

Nemusí sa stať za každú cenu skladeteľom...Skladateľ je ten, čo pozerá na pacienta a komponuje! Proste to ide z neho...Stretla som v živote aj takýchto umelcou. Bola som nimi uchvátená ale pri pohlade na nich som nerozumela tomu čo robila – čo vlastne hrajú. Bola to pre mňa neznáma skladba...Až teraz som pochopila, že jednoducho vyskladali dielo na mieru pacientovi a proste sa to rodilo v nich v tom momente vďaka rokom štúdia a praxe. Nie, nebolo to šarlatánstvo a ani žiadne šamanstvo.

Včera u mňa sedela bývalá študentka spomínaná v úvode textu. Po škole nevedela kam sa ubrať. Umiestnila sa v nemocnici! Nech sa učí, nech jej prejdu rukami pacienti s vážnymi ochoreniami. Priznala sa mi, že má pocit, že nevie kam ďalej a že vôbec nevie, či ju to baví. Vravela mi, že cíti potrebu dovzdelávať sa, posunúť. Pýtala si radu, kam sa vybrať.

Pozrela som na ňu a videla som seba. Bola som po škole tam kde ona. Nenasýtená. Chýbalo mi toľko informácií...Hľadala som. Bola som na kurzoch, kde nevyzliekali pacientov a liečili bolesť chrbtice a kĺbou, bola som na kurzoch, kde sa nedotýkali pacientov, bola som na kurzoch, kde tvrdili, že polohy z vývojovej ontogenézy vyliečia bolesť, bola som dokonca na kurzoch meditácií, šamanstva...a kto vie kde. Na Slovensku, v Čechách, v Sydney...Bangkoku. Bola som tam preto, aby som pochopila, že najkvalitnejší pilier k majstrovstvu máme u nás doma! Profesor Lewit nám zanechal posolstvo o tom, ako využiť svoj nástroj a naučiť sa hrať. Vidieť, počuť, ohmatať...využiť svoje zmysli a dotknúť sa pacientovej bolesti. Metodicky a technicky stavali na jeho diele majstri ako Dr. Agnerová (učila ma na LFUK), Dr. Dobeš, Dr. Vlček , na Slovensku Mgr. Sluka a iní. Nie je umenie byť iba majstrom ale vediť priviesť k majstrovstvu aj iných.

Na kurze MOBILIZAČNÝCH TECHNÍK som bola pred pár rokmi ako študent a v poslednom kole ako pozorovateľ. Videla som fyzioterapeutov, ktorý z bloku na blok (kurz má 4 bloky) rástli. Nielen profesionálne ale aj ľudsky. Nadobúdali istotu a rozumeli tomu čo robia. Nový kurz začne znovu v septembri. Už teraz túžim byť tam znova, pretože Dr. Sameková vytvára úžasnú atmosféru a skvele zastrešuje organizáciu svojim ženským vkladom a Dr. Dobeš s Mgr. Slukom vnášajú do toho celého seba a svoj mužský prístup realičnosti ! Je to to najlepšie čo doma máme!

 

Mgr. Zuzana Woleková

Fyzioterapeutka a autorka konceptu FITMAMA

www.fit-mama.sk